Vždy, keď končí leto, zmocní sa ma nostalgia až smútok. Dávam zbohom dlhým dňom, bezstarostnému hraniu s deťmi od rána do večera a aj jednoduchému obliekaniu. Pripravujem sa na predĺžené noci, zimu, tmu, sneh aj ľad. Predstava, že toto bude realitou ďalší polrok, ma rozhodne neteší. Vonku som totiž vo svojom živle. A je mi jedno, či som na pieskovisku, kúpalisku, pri mori alebo v obyčajnom lese za domom.

Hlavne prežiť zimu

Ale aby som nebola nespravodlivá, sú aj veci, ktoré mi nevadia, práve naopak. Keď sa napríklad podarí teplá a farebne voňavá jeseň, moje srdce plesá. Alebo keď môžem pozorovať tíško padajúci sneh niekde v pokoji a teple. Poznáte ten pocit, keď sa vraciate zo zimnej prechádzky a oziabu vás všetky končatiny? Vtedy si neželáte nič iné len schovať sa pred chladom a snehom niekde, kde horí príjemný oheň a vonia tam drevo. A je vám jedno, či tú vôňu vydávajú polená v krbe, novučičký nábytok alebo smreková dlážkovica . Dôležité je, že sa vám uľaví a poteší sa aj myseľ. Mne sa ale najviac uľaví vždy, keď cítim, že zasa prichádza jar. Už aby tu bola.

Keď už leto začína byť len spomienkou
4 (80%)1