Poznámka:Kelly Clinger, ktorá vystupuje a spieva vokály pre popovú hviezdu Britney Spears, bola po dvadsiatke na dvoch potratoch. Teraz je prolife hovorkyňou pre Silent No More Awareness (Neumlčateľná) a bloguje o svojich prolife aktivitách tu.

7.októbra 2011(LifeSiteNews.com) – Dlho dom odkladala cestu ku kaderníčke, pretože je ťažké pre mňa ospravedlniť utrácanie peňazí a strávenie dvoch hodín potichu. (Viem, najväčší problém na svete!) Ale, bohužiaľ, moje končeky boli úplne blond, tak som sa nadnes objednala. Niekoľko dní som bojovala so svojou náladou a pravdepodobne by som  zostala v posteli, keby to nebolo dohodnuté.

Vošla som tam a sadla si, kým prídem na rad. Aj tak nemôžem pochopiť, čo sa stalo neskôr.

Na druhej strane steny som začula tento rozhovor:

1.dievča: „Nuž, ja som vždy bola za možnosť voľby, hlavne keď niečo nie je v poriadku.”

(Pozrela som sa okolo seba, kde je skrytá kamera.)

2.dievča: Hej, som chorá už mesiac. Fakt si nemyslím, že to môžem urobiť, ak s dieťaťom nie je niečo v poriadku.”

(Potom, čo som sa dostala zo šoku, začala som sa modliť. Myslela som, že som tam preto, aby mi zafarbili vlasy, ale Ty Ježišu, si mal očividne iné plány.)

1.dievča: „Myslím, že si urobila správnu vec, keď si sa objednala. Je ťažšie si to dať vyhovoriť, keď už je čas ísť to spraviť. Muž ťa zavezie?”

(Muž??)

2.dievča:  „Nevie, že o potrate premýšľam. Asi mu len poviem, že to bol samovoľný potrat.”

(Aha, tak takto to je!)

Ako som zahla za roh so svojím tričkom „Modli sa za ukončenie potratov” a mojím náramkom LIFE (ŽIVOT), cítila som Ducha Svätého hovoriť mi: „Trpezlivosť a láskavosť, Kelly” a ďakovala som Mu, že mi to pripomenul.

Ja: „Nemohla som si pomôcť, ale začula som o čom sa bavíte a nikdy v živote som necítila silnejšie, že ma sem poslal Boh.”

(Otvorili ústa a uprene sa na mňa pozreli. Hlboko som sa nadýchla.)

Ja: „Neviem, či Boha poznáte, ale on pozná vaše dieťa. Má už celý jeho život naplánovaný. Dal vám vaše dieťa a verí, že život vo vašej maternici bude v bezpečí. PROSÍM, neurobte to, čo som pred rokmi urobila ja. Prosím, nezabíjajte svoje dieťa.”

(Nastalo 30 sekúnd ticha, čo sa mi zdalo ako hodina...a potom obidve začali plakať.)

2.dievča: Ale oni si myslia, že moje dieťa má Downov syndróm. Neviem, ako sa starať o retardované dieťa.”

Ja: „Vaše dieťa nie je retardované. Vaše dieťa máí špeciálne potreby, čo bude pre vás výzva. Ale radosť, ktorú vám dieťa prinesie, zatieni VŠETKO ostatné.”

(Myslela som na Mattie Loux, dieťa s Downovým szndrómom, ktoré si adoptoval jeden môj priateľ a ktoré je už doma po prvom roku svojho života, čo strávilo v nemocnici. Louxovci majú sedem detí, štyri z nich adoptované a dve majú Downov syndróm. Tak som vybrala svoj telefón a ukázala som jej fotky Mattie.)

Ja: „Pozrite sa na úsmev tohto dieťatka. Tak veľmi miluje. Ak si myslíte, že sa oň nemôžete postarať, prosím, neberte svojmu dieťaťku život. Dovoľte, nech ho má rád niekto iný. Ja by som milovala vaše dieťaťko ako moje vlastné.”

 (Začala plakať a chytila ma za ruku.)

2.dievča: „Je môj. Viem, že je môj. Nemôžem to urobiť. Boh mi pomôže.”

 (Plakala som a modlila sa s ňou.)

Sedela som dve hodiny s vďačným srdcom a veľmi mi to nevadilo.

Predtým ako 2.dievča odišlo od kaderníčky, prišla ku mne poďakovať a povedala, že verí v prevteľovanie duší. Dokonca sa tam nedala ostrihať.

Pravdu povediac, bála som sa vstať a niečo povedať. Moje srdce skoro vyskočilo z hrude, ale aj tak by som to urobila...myslím, že ja a Ježiš (a Mattie) sme asi dnes zachránili dieťatko. 

A TOTO je dobrý deň.